Tak to som ja

    Zostala mi len fotka...

Mam ju pred sebou ako tapetu na obrazovke. Usmievas sa na mna a ziaria ti oci ako vtedy, ked si ma mal rad. Bolo to vtedy pred par dnami, ale citim akoby to boli roky, co si ma nedrzal. No spomienky su stale zive. Nechcem ich pochovat. Chcem sa opajat kazdou myslienkou na teba a kazdym dotykom, ktorym som sa vtedy tak vzpierala.

Najskor si sa na mna zahladel. Boli to snad minuty tvojich drzych pohladov a ja som sa snazila s tlcucim srdcom odolat. Potom si sa mi prihovoril a ja som sa citila ako male hanblive dievcatko. Lica mi horeli a ty si si to urcite vsimol. Po par dnoch som ta mala rada, ale nepustila som ta blizsie. Videla som ta ako sa prizeras ,ked sa prechadzam sama po plazi v mokrych plavkach, ked si cesem rano na terase vlasy,ked vecieram a ked sa smejem s inymi. Pozoroval si kazdy moj pohyb a ja som sa snazila, aby bol co najladnejsi.

Zostali sme sami. Cely ostrov spal . Stoly a stolicky boli prazdne. Sme sami a mne chce vyskocit srdce a opustit ma . Sadol si si ku mne a chvilu sme mlcali. Zasa ten pohlad. Teraz som ale vedela, co znamena...Bol chladny. Nie ako ten mojMoj bol plny lasky. Tvoj bol kruty a miloval len moje telo. Moje telo, ale nic viac.

Odisla som a hladim na tvoju fotku. Som zmetena. Chybas mi, ale nemas vobec preco. Nezasluzis si ma. Len to ti chcem odkazat.